tuja62

Mám 62 rokov, vysokoškolské, technické vzdelanie a prešiel som si počas pracovnej kariéry aj technické, aj manažérske pozície. V závere svojej pracovnej kariéry pracujem ako učiteľ odborných predmetov a odovzdávam svoje technické a životné skúsenosti študentom na jednej strednej škole.

Vždy som si hovoril, že sa do politiky pliesť nebudem. Patrím totiž k takzvaným „nevďačným“ voličom. Nie som citovo viazaný na nejakú politickú stranu. Volím rozumom a nie srdcom. Preto, počas svojho života, som volil rôzne politické strany – aj pravicové, aj ľavicové. Jedine koho som nevolil a nebudem voliť, sú pohrobkovia ľudákov, komunisti, fašisti a náboženskí fanatici. Dnes o sebe môžem povedať, že keby sa voľby konali dnes, rozhodne nevolím súčasnú vládnu koalíciu, aj keď by som mal problém vybrať si, koho by som zo súčasnej opozície mal voliť.

Moje predsavzatie – nepísať o politike, zmenil atentát na premiéra Fica a vývoj udalostí po tomto atentáte. Tak, ako väčšina občanov, bol som prekvapený a šokovaný, kam tá agresivita a nenávisť v spoločenskom živote zašli a aký dramatický smer by to mohlo ešte nabrať. Myslím si, že žiadny normálny človek, nech už je voličom jednej, alebo druhej strany, si nemôže želať, aby sa situácia hrotila a vyhrotila napríklad, až do občianskej vojny. Preto som rád a oceňujem, že sa našli politici, ktorí okamžite pochopili vážnosť situácie a snažili sa upokojiť verejnosť a pred médiami vystupovali zmierlivo a nekonfliktne. (Čaputová, Pelegrini,Eštók, Kaliňák, ale aj niektorí z opozícíe). Za to im patrí uznanie a veľká vďaka. Na druhej strane – pozorujem snahy, využiť túto tragickú udalosť na ďalší mocenský boj a zvaľovanie príčin atentátu hlavne na opozíciu a médiá.

Nesúhlasím s takýmto pohľadom a mám na príčiny atentátu iný názor. Môj názor je taký, že príčiny agresivity a nenávisti v spoločnosti, ktoré vyústili až do uskutočnenia šialeného a nezmyselného atentátu, siahajú hlboko do minulosti. Mám ešte dobrú pamäť a myslím si, že som postrehol, kde to začalo:

V Dzurindovej vláde – okolo roku 2005, bol ministrom sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Robil s Dzurindom náročné reformy. Róber Fico, tohto ministra nazval „sociálny netvor“. Pamätám si, že keď som to vyjadrenie od Fica počul, napadla ma myšlienka – Prečo to robí? Prečo ten Fico len neoponuje, ale prečo toho človeka aj uráža? Bol som prekvapený, že sa takto začal vyjadrovať na adresu svojho politického oponenta. Voči Dzurindovi, alebo Miklošovi, ktorí boli v tej dobe, jeho hlavní politickí oponenti, si to nedovolil. Ale zrazu, voči bývalému ministrovi práce, sa takto urážlivo vyjadril. Odvtedy (okolo roku 2005) som začal vnímať, že Ficove prejavy začínajú byť agresívne a neslúžia len na vecnú kritiku nejakého návrhu z druhej strany, ale že  slúžia aj na urážanie a ponižovanie svojich politických oponentov. Ten človek si ale neuvedomoval, že uráža a ponižuje nielen svojich politických oponentov, ale tým pádom aj ich priaznivcov a voličov.

Novú kvalitu do kolotoča politických útokov priniesol Igor Matovič. Jeho útoky na politických oponentov boli veľmi osobné, ani nie tak so snahou niečo riešiť, ako sa predvádzať pred kamerami. Samozrejme, že množstvo občanov, doráňaných Ficovými agresívnymi prejavmi, začalo mu tlieskať a veriť. Tak sa nám politická scéna postupne menila na bojisko, kde ani tak nešlo o to, čo a aký problém treba riešiť, ale o to, ako pri tom ponížiť a dourážať svojich politických oponentov. To spôsobovalo radikalizovanie a rast nenávisti, aj medzi občanmi.

Róbert Fico postupne, svojimi agresívnymi a urážlivými výrokmi, kopal a ponižoval nielen svojich politických oponentov, ale aj novinárov, obchodníkov, bankárov, policajných vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov,…No, úprimne, ťažko by som, keby som bol novinár, ostal nestranný, ak by mi nejaký politik nadával do politických prostitútok.

Vyvrcholenie prišlo v Nitre na predvolebnom zhromaždení strany Smer (na YouTube nájdete záznam – „Po Blahovom hecovaní ľudia vulgárne nadávali…“).     Zmanipulovaný dav tupých dôchodcov,  hecovaných Ficovým poskokom – Ľubošom Blahom, vulgárne urážal a ponižoval hlavu štátu – prezidentku Čaputovú. Fico tam stál na pódiu za Blahom a spokojne sa uškŕňal. Myslím si, že to bol moment, kedy polovica slovenského národa – priaznivci a voliči súčasnej opozície a prezidentky Čaputovej, úprimne znenávideli Róberta Fica a Ľuboša Blahu. Ďalšie vývoj udalostí po parlamentných voľbách – útoky a likvidácia úradu špeciálnej prokuratúry, útoky na policajných vyšetrovateľov, na sudcov a súdy, brutálna snaha ovládnuť verejno-právnu televíziu, klamstvá, urážky na adresu našich najbližších partnerov a spojencov v EÚ a v NATO, papagájovanie ruskej propagandy, viedli len k ďalšiemu živeniu napätia a nevraživosti medzi  súčasnou vládnou koalíciou a opozíciou, ako aj medzi ich voličmi.

Takže moje záverečné hodnotenie:  Róbert Fico nie je žiadne neviniatko, ktoré je prenasledované zlou opozíciou a zlými novinármi.  Róber Fico je významnou mierou spolu zodpovedný za agresívnu a nenávistnú atmosféru, ktorá sa na Slovensku vytvorila a ktorá bola spúšťačom šialeného a nezmyselného atentátu. Samozrejme, podiel na vytvorení tej nenávistnej atmosféry majú aj iné osoby a obsadenie – Ficovi spolu straníci a niektorí koaliční politici, Matovič a spol., prejavy na politických mítingoch opozície, kritické média. Zjednodušovať príčiny a viniť z atentátu len novinárov a opozíciu, to sa mi zdá skutočne veľmi úbohé a zároveň veľmi nebezpečné.

Každá akcia totiž plodí reakciu. Agresívne Ficove  reči a útoky na svojich oponentov mu na jednej strane prinášali potlesk od občanov, ktorí v hlave majú len mozgy ľahkého typu ( ale im to naložil…). Na druhej strane, v druhej polovici národa, rástla zlosť a nenávisť, pretože Fico urážal a ponižoval to, čo im bolo blízke, čomu oni verili a veria. Klasický zákon akcie a reakcie: peniaze robia peniaze, vši robia zase len vši. Agresivita a nenávisť, zase len plodia agresivitu a nenávisť. Alebo – ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva.

Ako z toho kolotoča agresivity a nenávisti von? Navrhované opatrenia, ktoré predkladám, by mali aspoň čiastočne zabezpečiť, aby sa do  parlamentu a do politiky, nedostali osoby s agresívnou povahou a prejavom, alebo osoby s psychickou poruchou – narcizmom. Teda také, kde je najvyššie riziko, že budú polarizovať spoločnosť a vytvárať konflikty, napätie a nenávisť.

Ak sa aj do parlamentu, či politiky takí ľudia dostanú, navrhované opatrenia by mali pomôcť tomu, aby tieto osoby boli vytesnené na okraj politického diania, nedostávali sa do médií a nešírili tak zlú energiu medzi ľudí. Prípadne, aby ich pôsobenie  v politických a v iných funkciách, bolo časovo ohraničené.

7 konkrétnych návrhov:

1/ Zmena vo volebnom systéme – zrušiť krúžkovanie kandidátov na volebnom lístku. Aby sa do parlamentu neprekrúžkovali rôzni exoti a šašovia, na ktorých vedenie politickej strany má malý dosah a ich jedinou kvalifikáciou sú silácke a sprosté reči. Do parlamentu by sa mali dostať v prvom rade odborníci na rôzne oblasti života spoločnosti (ekonomika, financie, školstvo, sociálna a zdravotná starostlivosť, životné prostredie, bezpečnosť a obrana,….).

2/ Pred voľbami do parlamentu: Každá politická strana bude musieť pri registrácii kandidátky do volieb, do slovenského parlamentu,  predložiť za každého svojho kandidáta  doklad (vyhlásenie)  o tom, že je svojprávny, že má ukončené minimálne základné vzdelanie a teda je schopný pracovať s počítačom a s hlasovacím zariadením. Zároveň, musí za každého kandidáta predložiť doklad o jeho zdravotnej spôsobilosti – záver psychiatrického posudku o tom, že sa u neho neprejavujú príznaky agresívneho vystupovania a správania, že netrpí psychickou poruchou – narcizmom a že to nie je človek so sklonmi k užívaniu alkoholu, drog, či iných omamných látok. Bez takýchto lekárskych potvrdení by volebná komisia nezaregistrovala kandidátsku listinu príslušnej politickej strany.

2/ Po voľbách do parlamentu:

Po voľbách do parlamentu, každý poslanec by bol povinný absolvovať povinnú prípravu a školenie, aby zvládol rokovací poriadok, hlasovacie zariadenie a čo je podstatné – musel by, v prípravnom období, absolvovať školenie, ako viesť konštruktívnu debatu. Tieto odborné školenia na vedenie debaty by pre poslancov zabezpečovalo vedenie parlamentu s vybranými odborníkmi v danej oblasti a pravidelne, raz za rok by sa opakovali. V prípade, ak by takéto školenia poslanci odmietali absolvovať, bol by to dôvod na zníženie platu poslanca o 90% za každý mesiac bez školenia. Podobné školenia na vedenie konštruktívnej debaty, by museli absolvovať aj všetci členovia novej vlády. Rovnako, ako u poslancov by platilo, že neabsolvovanie takýchto pravidelných školení, sa prejaví na zásadnom znížení platu člena vlády.

3/ Organizačné opatrenia v parlamente:

Prítomnosť stálej parlamentnej poriadkovej služby, ktorá by mala právo, na pokyn predsedu parlamentu vyviesť poslanca z rokovacej miestnosti, pokiaľ by hrubo porušoval rokovací poriadok, prejavoval agresivitu, urážal kolegov, alebo sa predvádzal.

Samostatná miestnosť (miestnosti) na vedenie tlačoviek. Do tejto miestnosti by mali prístup len členovia politickej strany, ktorá tam má tlačovú konferenciu a akreditovaní novinári. Nikto iný. Aby sa predišlo tomu, že sa tam prídu  poslanci z opačného tábora, s cieľom narušiť tlačovku a predvádzať sa tam a vytvárať napätie.

Bojkot a ignorovanie agresívnych politikov. Vedenia politických strán, ktoré sú v parlamente, by sa mali dohodnúť, že na vystúpenia agresívnych a konfliktných poslancov sa nebude reagovať. To je totiž to, čo si tieto typy ľudí želajú. Aby sa im venovala pozornosť.

4/ Džentlmenské dohody medzi politickými stranami o tom, že  nebudú  narúšať mítingy a zhromaždenia svojich politických oponentov. Politické strany by sa mali správať ako hudobné skupiny a speváci v hudobnom biznise. Tí si skladajú svoje piesne, svoju hudbu, ktoré potom šíria medzi svojich fanúšikov. Na svojich vystúpeniach a koncertoch sa nevenujú tomu, aby ohovárali a urážali svoju konkurenciu. Vedia totiž, že by tak urážali aj fanúšikov konkurencie. Čo by sa mohlo veľmi rýchlo obrátiť proti nim. Naopak, často krát vytvárajú spoločné skladby a piesne s konkurenciou s nádejou, že im to pritiahne ďalších fanúšikov a priaznivcov. Podobne by mali postupovať aj politické strany – hovoriť verejnosti o svojich riešeniach spoločenských problémov. Čo je na dnešnom stave zlé a ako to chcú zmeniť. Opozícia by zase mala tiež hovoriť o svojich riešeniach a oponovať – poukazovať na slabiny a nedostatky riešení, ktoré predkladá vládna koalícia. Dobrá a vecná oponentúra sa vo vedeckom svete veľmi cení. Podobne by sa mala ceniť aj oponentúra v politike.

Neuchyľovať sa k osobným útokom a urážkam, ale predstavovať verejnosti rozumné a vecné návrhy riešenia spoločenských problémov.

5/ Úloha pre novinárov a médiá:

Úloha novinárov a médií je v tomto smere veľmi potrebná a dôležitá. Malo by prísť k dohode medzi majiteľmi a šéfredaktormi televízií, rozhlasov a tlače, že politikom, ktorí majú agresívne správanie, preukázateľne  klamú a polarizujú spoločnosť, nedajú vo svojich médiách priestor. Masovo-komunikačné prostriedky sú silná zbraň a nesmú byť využívané na na šírenie zloby a zlej energie. Preto o výrokoch agresívnych politikov v parlamente, alebo na tlačových konferenciách, by verejnosť nemala byť informovaná v priamom prenose, ale len v zázname, v krátkej, stručnej a neosobnej informácií. K tomu by mal byť zriadený nejaký Etický kódex a pravidlá, ktoré by si média a novinári schválili a dodržiavali. Rozhodcovská komisia, zložená z predstaviteľov jednotlivých médií, by dohliadala na dodržiavanie prijatých pravidiel  s možnosťou udelenia tvrdých sankcií novinárom, aj médiám, ktorí umožňujú šíriť politickú agresivitu a klamstvo.  (Ako rozhodcovia a rozhodcovské komisie v športových zápasoch). Niečo podobné by sa malo týkať aj sociálnych sietí a rôznych informačných serverov. Etická komisia by mala byť oprávnená prideľovať rating hodnovernosti rôznym informačným serverom na internete a sociálnych sieťach. Túto známku by museli sociálne siete a správca internetových služieb povinne zverejňovať na danej stránke, alebo informačnom serveri. Podobný systém, ako máme napríklad v hodnotení hotelov – od 5 hviezdičkových po jedno hviezdičkové. Etická komisia by hodnotila hodnovernosť informácií, či sú to pravdivé informácie, alebo klamstvá a zároveň, či štýl prejavu je pokojný, alebo vulgárny, či agresívny. Na základe toho by mohla prideľovať hodnotenie až po nariadenie – vymazať klamstvá a nenávistné prejavy, prípadne vymazať celé stránky.

6/ Zásada 2x, alebo 3x a dosť :

Pre tri najvyššie štátne funkcie (prezident, predseda vlády, predseda parlamentu), zaviesť zásadu, že konkrétny jednotlivec môže v tej istej funkcii stráviť maximálne dve funkčné obdobia. V trojici týchto funkcií, by mohol stráviť maximálne tri funkčné obdobia. (napríklad 2 funkčné obdobia ako predseda vlády + 1 funkčné obdobie ako prezident). Dôvod – zrýchlená rotácia a obnova politických kádrov v politických stranách, zamedzenie pestovania kultu osobnosti, menšia nenávisť v spoločnosti, keď dotyčný politik na funkcii má časovo obmedzené vládnutie. Podobný systém (2x a dosť), by mal byť zavedený aj iných štátnych a verejnoprávnych inštitúciách, aby starí paprdkovia nesedeli prilepení donekonečna na svojich funkcionárskych stoličkách a neblokovali tak prirodzenú obmenu mladšími a sviežejšími kádrami. Dlhoročné sedenie starých, ošúchaných kádrov na nejakej vedúcej stoličke frustruje mladších podriadených až tak, že odchádzajú preč.  Malo by sa to týkať napríklad aj školstva – riaditelia škôl, dekani fakúlt, rektori univerzít, verejnoprávne média, štátne úrady a podniky, riaditelia nemocníc a primári jednotlivých oddelení,…

7/ Samotní občania – voliči – ako sa brániť agresivite a zlej energii, ktorá sála z niektorých politikov:

Každý si musí nájsť svoj spôsob. Ja len môžem povedať , ako to robím ja. Rád si pozriem aj večerné správy, aj politické debaty. Prípadne vo voľných chvíľach počúvam rádio. Prišiel som však na to, že mnohí politici sú mi nesympatickí a vzbudzujú vo mne zlosť a zlú náladu. (klamári, ideologický obmedzenci, politici s agresívnym prejavom, nekompetentní blbci). Aby som pri tom rozčuľovaní neprišiel o zdravie, jednoducho ich vypínam. Ako náhle niektorého zbadám na obrazovke, alebo počujem v rádiu, prelaďujem program v televízii, či v rádiu. Viem totiž, že počúvanie takého politika mi nič dobré neprinesie. Radšej si pozriem na chvíľu reklamy na inom programe, ako by som mal pozerať, alebo počúvať niekoho, kto mi zhorší náladu. A na druhý deň, aby som neprišiel o informácie, prečítam si stručné titulky, alebo len krátky výcuc z toho, o čom sa debatovalo, prípadne, čo parlament schválil a to mi stačí. Moje duševné zdravie je mi cennejšie, ako vidieť a počúvať nejakého agresívneho a bohorovného politika, ktorý je presvedčený o tom, že keď dostal úrad, tak len on má pravdu a on vie všetko najlepšie.

Na záver by som chcel povedať, že určite existujú aj ďalšie a možno ešte lepšie riešenia, ktoré by viedli k tomu, aby sa znížilo napätie v spoločnosti. Treba o nich dať vedieť! Rovnako viem, že realizácia niektorých návrhov môže byť ťažká, až nemožná. Beriem to ako môj príspevok do diskusie s malou nádejou, že sa tie návrhy dostanú do rúk kompetentných a prinútia ich aspoň trochu sa zamyslieť.

Ďakujem. 

PS: Včera večer (streda 5.6.2024) som si vypočul prvý prejav Roberta Fica po atentáte. Z toho mi bolo jasné, že ten človek nemá žiadnu sebareflexiu. Je to agresívna osoba, ktorej agresívny štýl politiky vyhovuje. Takže, žiadne upokojenie situácie sa konať nebude. Všetko pôjde v starých koľajach.