tuja62

So záujmom som si prečítal v novinách informáciu o tom, že premiér Fico spolu  s ministrom poľnohospodárstva Takáčom, navštívili poľnohospodárov pri žatve. Je to dobrá správa. Poľnohospodári si zaslúžia pozornosť najvyšších vládnych, ale aj opozičných politikov. Poľnohospodárstvo v súčasnosti zamestnáva pomerne málo zamestnancov a jeho príspevok k celkovému HDP nie je veľký. Napriek tomu, je to pre nás veľmi dôležité hospodárske odvetvie. Na poľnohospodárstve je podstatné to, že od nich vo veľkej miery závisí, aké zdravé potraviny budeme jesť a ako bude vyzerať naša krajina. Či tu budeme mať bohaté pastviny, úrodné polia, dostatok vody a biodiverzity v krajine, alebo tu bude neúrodná zem, sucho a v prípade dažďov, splachovanie pôdy do miest a dedín, záplavy a veľké škody.

Čo ma vyrušilo na tejto vládnej návšteve žatvy je to, že som nepočul od predstaviteľov vlády nejaké rozumné návrhy a riešenia, akým smerom by sa naše poľnohospodárstvo malo uberať, aby čelilo takým výzvam, ako je zmena klímy, a v budúcnosti aj vstup Ukrajiny do EÚ. Ak by som to stručne zhrnul, tak sme počuli tieto konkrétnosti: vyplatené priame platby (veľmi dobrá správa) a zbytok bolo – zlý Brusel a zákaz dovozu vybraných komodít z Ukrajiny. Minister poľnohospodárstva pán Takáč ešte na záver meditoval o tom, že poľnohospodári budú musieť zmeniť štruktúru rastlinnej výroby, ale bolo to veľmi, veľmi všeobecné. Také bezradné.

Čo by som navrhol našim politikom (aj vládnym, aj opozičným)?V poľnohospodárstve (vo svete, v Európe, ale aj na Slovensku), sa začal presadzovať  nový  trend – takzvané regeneratívne poľnohospodárstvo. Týka sa aj rastlinnej, aj živočíšnej výroby. Je to zásadná zmena pohľadu na starostlivosť a využívanie pôdy.  Doslova – je to zmena filozofie, zmena paradigmy.

V čom spočíva ? Zmena spočíva v niekoľkých základných princípoch:

1/ Pôda sa neobracia, neorie. (používajú sa takzvané  No-Till technológie)

2/ Na pôde sa neustále udržiava rastlinný porast. (používanie medziplodín)

3/ Prestávajú sa používať umelé hnojivá. (prestávajú byť potrebné)

4/ Používajú sa len organické hnojivá, ktoré sa aplikujú len na povrch pôdy.

Výsledkom takéhoto hospodárenia je úrodnejšia pôda. Pôda, ktorá je schopná zadržať v sebe veľké množstvo vody. Zároveň, výnosy poľnohospodárov sa síce nezvyšujú, ale podstatne sa znižujú náklady na obrábanie pôdy. Niekde je to až tak, že náklady na obrábanie 1 ha pôdy klesnú až o 50%, oproti klasickému obrábaniu.

Som presvedčený, že to je jediná správna cesta, kadiaľ by sa naše poľnohospodárstvo malo uberať. Udržať výnosy, znížiť náklady, zvýšiť úrodnosť a vodo-zádržnú schopnosť pôdy.

Tento spôsob regeneratívneho poľnohospodárstva sa už rozbehol aj na Slovensku. Asi najvýraznejším a najúspešnejším poľnohospodárskym podnikom v tejto oblasti je roľnícke družstvo PD Krakovany Stráže.  Predsedom je tam pán Róbert Dohál.

Takže, doporučil by som našim politikom (vládnym, aj opozičným), ale najmä ministrovi poľnohospodárstva a jeho ministerským úradníkom, aby si spravili výlet do PD Krakovany Stráže. Aby si vypočuli  a na vlasné oči aj videli, čo je to regeneratívne poľnohospodárstvo. Potom, po mnohých, dlhých debatách, aby si s odborníkmi na túto oblasť spoločne sadli  a vypracovali koncepciu rozvoja poľnohospodárstva a dotačné schémy tak, aby pomohli a podporili tieto zdravé a efektívne trendy v poľnohospodárstve. A to by naša politická reprezentácia mala presadzovať nielen doma, ale aj v Bruseli. Tomu hovorím seriózna príprava na budúcnosť a nie nadávanie na zlý Brusel a blokovanie Ukrajiny. Zníženie nákladov až o 50% pri pestovaní poľnohospodárskych komodít umožní našim farmárom bez problémov konkurovať aj Ukrajine. Len netreba vyplakávať a nadávať, ale treba rozmýšľať, sledovať trendy, radiť sa s odborníkmi a s nimi spoločne navrhovať riešenia. Do tohto by mali byť zapojení aj politici a odborníci z opozície, pretože poľnohospodárska politika štátu by mala byť dlhodobá a nemala by sa meniť pri každej výmene vlády.

Ďakujem za pozornosť.