tuja62

Hraboše poľné – ľudovo povedané – myši, patria k najhorším škodcom, proti ktorým musia naši poľnohospodári bojovať. Veľmi rýchlo sa množia a dokážu narobiť veľké škody na porastoch obilia, repky olejnej,.. ale aj vo viniciach, či v ovocných sadoch, kde ohryzávajú  korienky mladých stromov až tak, že ovocné stromky usychajú. Škody sa každoročne šplhajú do miliónov až do desiatok miliónov EUR.

Hraboše poľné vždy boli, sú a vždy budú na našich poliach, lúkach a lesoch. Sú súčasťou prírody, sú významným zdrojom potravy pre mnohých dravých vtákov, ale a inej dravej zveri. Ide však o to, udržať ich stavy v normále, aby škody na porastoch boli zanedbateľné.

V súčasnosti sa na Slovensku bojuje proti hrabošom najmä hlbokou orbou a s chémiou, teda s jedmi, ako sú Ratron, alebo Stutox.  Hlboká orba je veľmi drahá činnosť a obmedzená len na jar, či jeseň a tak pôsobí len krátkodobo.  Chémia,  teda jedy, sú drahé. Musíte ich kúpiť a niekto, koho treba vyškoliť a najmä zaplatiť, to musí roznosiť k myšacím dieram na poliach, či v sadoch. Aj táto metóda – hubenie hrabošov pomocou jedov, je časovo ohraničená, nedá sa robiť po celý rok. Navyše, jedy sú nebezpečné nielen pre hlodavce, ale aj dravé vtáky, ktoré sú prirodzenými predátormi hrabošov. Jedy sú zároveň nebezpečné aj pre pôdu, pretože pomocou dažďa nasiaknu do pôdy a zamoria ju.

Aká by mala vyzerať ideálna ochrana proti hrabošom?

Ideálny boj proti hrabošom by mal byť taký, že to našich poľnohospodárov nebude stáť ani Euro, ani Cent. Že o tento boj s hrabošmi sa bude starať niekto iný a nie samotní poľnohospodári. Ideálna ochrana by mala byť taká, že likvidácia hrabošov bude prebiehať každý deň, či noc, počas celého roka. Nie až vtedy, keď je hraboš premnožený a vzniká kalamita. Tento boj proti hrabošom by nemal mať žiadne vedľajšie účinky, to znamená žiadne otrávené vtáctvo, drobná zver, alebo otrávená pôda.

Je niečo také možné ???

Áno – je. U nás zatiaľ nie, ale vo svete už tento spôsob ochrany proti hrabošom naplno funguje. Princíp je jednoduchý: Masové nasadenie prirodzeného predátora – a to najmä – sovy – Plamienky driemavej,  ktorej jedálniček tvorí až z 90%,  hraboš poľný. 

Sova – Plamienka driemavá (slovensky), alebo Tyto Alba (latinsky), alebo Sova  pálená (česky), alebo Barn Owl (anglicky), sa považuje na Slovensku za ohrozený druh. Populácia Plamienky driemavej sa na Slovensku odhaduje na 400 až 600 párov, ale trend populácie  je klesajúci. Ako všetky sovy, aj Plamienka driemavá, je tichý, nočný lovec. Nestavia si hniezdo, ale sídli v dutinách starých stromov a v dutinách skál. Dokáže obývať aj rôzne podkrovia hospodárskych budov, stodoly, či kostolné veže, pokiaľ tam má prístup. Sova – Plamienka driemavá, dokáže hniezdiť aj v špeciálne pre ňu vyrobených búdkach, ktoré vedia ornitológovia navrhnúť a vyrobiť. A tento spôsob hniezdenia – špeciálne búdky pre sovy – sa využíva vo svete, aby sa sovy rozšírili a pomáhali poľnohospodárom v boji proti hrabošom. Plamienka driemavá dokáže za noc skonzumovať tri až šesť hrabošov. Čo je ročne tisíc, až dvetisíc myší. V čase kŕmenia mláďat, soví pár dokáže za noc uloviť aj 20 až 25 hlodavcov. Keď si predstavíme, že jeden hraboš  skonzumuje za sezónu 1 až 1,5 kg obilia, potom jedna sova uchráni poľnohospodárovi minimálne jednu tonu obila ročne. Ak je na hektári výnos okolo 5-6 ton obilia ročne, potom tie úspory sú niekde na úrovni 15% na hektár. Všeobecne sa odhaduje, že masové nasadenie sovy – Plamienky driemavej, dokáže zachrániť poľnohospodárom  15 až 25 % z dopestovanej úrody. A to všetko bez toho, aby poľnohospodári museli míňať peniaze na nákup nafty, alebo jedov, alebo, aby museli platiť ľudí, ktorí behajú po poliach a aplikujú tie jedy do myšacích dier.

Asi najlepšie a najväčšie skúsenosti a úspechy v boji proti hrabošom pomocou sovy – Plamienky driemavej, majú poľnohospodári v Izraeli. V Izraeli boli veľké problémy s hrabošmi. Je tam veľké teplo, sucho, mierne zimy. Veľká časť poľnohospodárskej pôdy sa neorie. Z dôvodu, aby sa orbou nevysušila a nezničila. Takže ideálne podmienky na rozšírenie hrabošov. V Izraeli tiež nie sú stromy s dutinami, aby sa tam usídlili sovy.  Preto, aby sa sovy – Plamienky driemavé, masovo rozšírili po celom Izraeli, vymysleli špeciálne búdky pre tieto sovy a namiesto stromov, tieto búdky upevnili a postavili na vysoké stĺpy – minimálne tri metre vysoké. Dnes po celom Izraeli, popri poliach, sú postavené tisícky takýchto búdok, ktoré obývajú Plamienky driemavé. A čo je výsledok? V Izraeli sa už na hubenie hrabošov nepoužívajú žiadne jedy. O hrabošov sa starajú sovy a držia populáciu malých hlodavcov na prijateľnej úrovni.

23-ho januára 2024 bol v českej televízii – na ČT2, odvysielaný veľmi dobrý japonský dokumentárny film práve na tému – ako v Izraeli využívajú sovy na boj proti hrabošom.

https://www.ceskatelevize.cz/porady/10276616445-obdivuhodny-svet-prirody/218382565610006/

Žiaľ, na Slovensku je tento dokument nedostupný. Dôvod – vysielacie práva. Ja som si tento dokument pozrel tak, že som bol v Čechách na návšteve priateľov a tam to bolo dostupné. Bolo by krásne, keby naša slovenská televízia kúpila vysielacie práva a odvysielala to aj u nás. Je to veľmi poučný a inšpirujúci dokumentárny film. Aj na You Tube je veľa videí, ktoré hovoria o tejto problematike. Sú síce v angličtine, ale mnohé veci si vie domyslieť aj človek, ktorý neovláda anglický jazyk. Tu sú názvy niektorých videí:

1/ The Use of Barn Owls and Kestrels as Biological Control Agents

2/ Israeli Farmers Turn to Owls for Natural Pest Control

3/ Barn owls being used as natural way to rid farms of rodents

Takže ako pomôcť našim poľnohospodárom? Myslím si, že problém hraboša poľného a škôd, ktoré spôsobuje,  je tak veľký, že si to zasluhuje mimoriadnu pozornosť centrálnych orgánov – teda ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia. Podľa mňa, tieto dve ministerstvá by mali vytvoriť spoločný projekt:

„Plamienka driemavá pre poľnohospodárov“

Mal by byť vytvorený realizačný tím 3-5 osôb s organizačne schopným manažérom. Títo ľudia v tíme by mali byť vysokoškolsky vzdelaní ľudia so zameraním na ornitológiu, poľnohospodárstvo a ekonomiku. Samozrejmosťou musí byť plynulé ovládanie anglického jazyka pre bezproblémovú komunikáciu so zahraničnými partnermi.

Hlavnou úlohou tohto tímu by bolo rozšíriť chov sovy – Plamienky driemavej, v búdkach, ktoré by boli upevnené na stromoch, alebo na stĺpoch, na okraji našich polí. Táto hlavná úloha by sa skladala zo štyroch čiastkových úloh:

1/ V prvom rade tento tím by mal navštíviť Izrael, ktorý je v tejto oblasti najúspešnejší a na vlastné oči vidieť a nazbierať čo najviac skúseností, ako celý  systém využívania sovy v Izraeli funguje.

2/ Osveta a poradenstvo: Aktívne sa podieľať na vzdelávaní poľnohospodárov, mládeže na školách, ale aj širokej verejnosti a vysvetľovať význam nasadenia sovy na naše polia. Získavať poľnohospodárov na spoluprácu.

3/ Realizácia: V spolupráci s poľnohospodármi, ktorí prejavia záujem, navrhnúť a realizovať jednoduché stavby sovích búdok na okrajoch polí. Moja predstava je taká, že materiál na stavbu búdok a stĺpov by si poľnohospodári nakúpili za vlastné s tým, že časť nákladov by im kompenzoval štát. Vyrobili by búdky a stĺpy podľa výkresovej dokumentácie, ktorá by bola schválená odborníkmi na sovy. Do výroby búdok by mohli byť zapojení aj žiaci základných alebo stredných škôl v blízkom okolí. Poľnohospodári by dodali na školy materiál a žiaci by na hodinách praxe a praktického vyučovania, vyrábali búdky pre sovy. Stavbu stĺpov s búdkami by si realizovali poľnohospodári sami, alebo nejaká špecializovaná firma, pod dohľadom ornitológov. Zároveň, projektový tím, v spolupráci s ornitologickými stanicami a zoologickými záhradami, realizoval by aj nákupy a dovoz sovy – Plamienky driemavej, zo zahraničia (Čechy, Nemecko, Francúzsko, Izrael,…). Dohliadal by tiež na odchov mláďat a ich rozmiestnenie v búdkach na okrajoch polí.

4/ Kontrolná činnosť: Projektový tím by musel aj evidovať a kontrolovať nasadenie sov. Musel by minimálne raz ročne kontrolovať hniezdenie sov a počty mláďat v búdkach. Na základe týchto kontrol – štát by vyplácal finančnú odmenu poľnohospodárom, ktorá by bola závislá na počte inštalovaných búdok a uhniezdených sov.

Tých úloh je veľa, ale na začiatok by stačil malý realizačný tím. Úspechom by bolo, keby sa v prvom roku fungovania projektu podarilo postaviť v nejakej oblasti Slovenska 30 až 50 búdok a zahniezdiť tam 20-30 sov. Postupne, získaním skúseností a praxe, počty búdok by mohli narastať ročne po stovkách. Regionálne by sa mal tento projekt zamerať v prvom rade na južné Slovensko (oblasť ohraničená na severe mestami Trnava, Nitra, Levice, Lučenec, Rimavská Sobota, Košice, Trebišov, Michalovce,…), pretože Plamienka driemavá si nevytvára tukové zásoby na tele a studené zimy sú pre ňu problém. Až neskôr by sa mala realizácia projektu rozšíriť aj na sever Slovenska.

Je to len hrubý náčrt toho, čo by sa malo urobiť, aby sa chov sovy – Plamienky driemavej, masovo rozšíril. Vyžaduje si to od našich ministrov a ministerských úradníkov ochotu, odvahu, nájdenie vhodných ľudí – odborníkov do realizačného tímu a samozrejme – peniaze. Našťastie, tento projekt, aj keď bude dlhodobý, nebude potrebovať žiadne veľké financie. Náklady by rástli postupne tak, ako by postupne narastali počty sovích búdok a uhniezdených sov v týchto búdkach.

Možno niekoho pri čítaní tohto textu napadla otázka – Prečo práve sova – Plamienka driemavá ? Prečo nie aj iné sovy ? Odpoveď je jednoduchá. Sova – Plamienka driemavá má oproti iným sovám a dravým vtákom jednu špecifickú vlastnosť. Je pokojná, mierumilovná, neznačkuje si svoj poľovný revír, ako to robia iné sovy, či dravé vtáky. To znamená, že ak sa lokálne na nejakom poli, či na lúke, alebo v ovocnom sade, rýchlo premnožia hraboše poľné, tak do tej oblasti nalietavajú a lovia tam naraz viaceré sovy – Plamienky driemavé. Pokojne – 5-10 metrov od seba lovia a nebojujú medzi sebou o teritórium a korisť. Veľmi rýchlo tak dokážu premnožené hlodavce zlikvidovať a vrátiť ich  na normálnu úroveň. V prípade iných sov, alebo dravých vtákov, ktoré si strážia svoje poľovné revíry, tie by v takom prípade medzi sebou bojovali a chránili si svoj revír. Likvidácia hrabošov by tak trvala podstatne dlhšie, ako v prípade Plamienky driemavej.

Ďakujem za pozornosť.